Tak som priniesla domov jedno neduživé šteňa. Smradľavé, zababrané a celé od exkrementov. Z jemnej pudlíčkovskej srsti dredy , bodliaky zachlpené do guličiek. Ako sa fenka začala preberať, pichli sme ju do umývadla. Šamón, umývanie, aha, kliešť, šampón, umývanie, zase kliešť! Dvaja.. Šampón, blcha si hľadá cestičky... tu ďalšia, šampón..... a čuduj sa svete, malá držala ako hluchý dvere.
Čistá (rozhodne nie zbavená príšerného pachu), išla papať. Jedlo spracovala za tri sekundy (!!!) a pýtala ešte. Papať si pýtal aj urazený Herbie, tak som naložila obom, asi rovnakú porciu. Raz, dva, tri, jedna miska prázdna a malé šteňa v najlepšom rozbehu sa vrhlo Herbiemu do misky. Nestihol ani zavrčať, len prekvapene pozeral, ako mu mizne mäsko. Keď sa spamätal aj z prázdnej misky, išiel mi "oznámiť", že čo urobila tá malá obluda a čo teraz on? Priniesol mi misku k nohám a vrtel chvostíkom. "Som hladný.."
Sučke som potom povystrihávala chuchvalce a bodliaky. Vyberala som prstami kliešte a blchy a rozbíjala som ich na podlahe. Na cca 2 kg psíkovi 6 kliešťov. Blchy som prestala rátať po desiatej. Po odstránení nánosu zašušených hovienok a kadečoho iného stála/ležala predo mnou, tatatadá..... malá pudlíčka.